Medializácia
Vzťahy ako na hojdačke
Text: Mária Ukropcová
Plus sedem dní
Odborný text: Mgr. Denisa Maderová
Čím častejšie sú rozchody, tým menší je predpoklad na vytvorenie
perspektívneho vzťahu
Vo vzťahoch pripomínajúcich húsenkovú dráhu to s partnermi ide raz hore, raz
dole. Samé výšky a pády. Nevedia žiť ani spolu, ani od seba. A keďže
pretrhávanie mostov je nad ich sily, vyrieknuté zbohom nemyslia vždy smrteľne
vážne. Ale potajme živia v sebe nádej, že sa časom všetko vráti do starých
koľají, že búrka prehrmí a s partnerom nadviažu zase tam, kde naposledy skončili.
Nepoučiac sa z predošlých chýb a omylov.
Len poistka?: Psychologička Mgr. Denisa Maderová vidí problém večných rozchodov
a opakovaných návratov vo väzbe, ktorá medzi partnermi vznikla. „Táto väzba môže
byť citová, no takisto i sexuálna. Každopádne sa jedná o spojenie založené na
určitej forme závislosti,“ prezrádza pozadie takzvaných „kyvadlových“ vzťahov
odborníčka. Priznáva, že závislosť je do istej miery človeku prirodzená. Potrebu
byť milovaný a túžbu po spolupatričnosti zaraďuje pritom k najzákladnejším
ľudským potrebám. Neprirodzenú extrémnu závislosť pripisuje emocionálnej
nezrelosti a strachu z opustenia, z obavy, že lepšieho partnera dotyčný už
nestretne. Ten sa potom riadi krédom – keď už nemôže byť lepšie, nech nie je
aspoň horšie. Za neustávajúcimi pokusmi kriesiť vzťah môžu byť podľa nej i
pochybnosti, či je schopný fungovať ako „samostatná jednotka“. Či sa dokáže
zaobísť aj bez neho a zvládnuť to sám. Vo vzťahoch s rodinnými prírastkami
zarezonujú často práve deti, ktoré si rodičia odmietajú trhať psychologičky
navzájom z rúk. Nezanedbateľná je i finančná stránka. Náklady na život sa presa
len z dvoch príjmov pokrývajú ľahšie. No repete si vraj rozídení doprajú aj zo
zvyku.
Zlá dedukcia: Častou príčinou odlúčení nemajúcich konca kraja býva nesprávne
vyloženie partnerovho správania. Z pohľadu (psychoterapeutky) nastáva vo vzťahu
po období vzájomného symbiotického spojenia – zamilovanosti – aj obdobie
určitého odlúčenia.
Patrí k príslovečným míľnikom vo vzťahu, kedy si každý z partnerov potrebuje
vytvoriť priestor aj pre seba a svoju slobodu, s čím sa však ten druhý nemusí
ľahko vyrovnávať. V onom citovom rozpoložení zvykne prepukávať nedôvera. Z nej
vyvstáva upodozrievanie.
Partner nemusí porozumieť tomu, prečo jeho láska potrebuje byť odrazu nejakú
chvíľu sama, prípadne tráviť čas s priateľmi. „Dôvod jeho zdanlivého vzďaľovania
sa nemusí byť pritom nevera. Môže volať zhola len po slobode, ktorá má v
partnerskom zväzku svoje opodstatnenie aj preto, aby dlhodobejšie vydržal,“
uvádza veci na pravú mieru. Pripomína, že obmedzovaním slobody, keď sa snažíme
niekoho vlastniť, si ho „priväzovaním na reťaz“ k sebe nepripútame, ale naopak
strácame. Rozhodnutie, či zostane, alebo odíde, by sme mali ponechať len a len
na ňom.
Maderová je presvedčená, že veľa ráz zaváži temperament a povaha partnerov. Sú i
takí, medzi ktorými nielenže lietajú, ale doslova šľahajú iskry. Sú emočne
výbušní. No po hádke a výmene názorov sa k sebe vracajú. A napriek tomu, či azda
práve kvôli tomu, sa vášnivo milujú. Hádka je korením ich vzťahu. „Tento typ
dvojice je síce z hľadiska dlhodobého spolužitia problematický, no naozaj sa
cítia šťastní a život s niekým iným je pre nich nemysliteľný,“ vysvetľuje. Za
problematický vzťah považuje ten, v ktorom si partneri nerozumejú, ťažko
zvládajú povahu svojho blížneho, trpia a navzdory tomu naďalej s ním zotrvávajú
a nevedia sa od neho odpútať. „Trpiteľ, ktorý je v istom slova zmysle aj obeťou,
musí vyzrieť do štádia, kým sa dokáže oslobodiť a zároveň prísť na to, čo ho
vlastne v tomto nevyrovnanom zväzku drží a zväzuje,“ presviedča. A vzápätí
dopĺňa, že závislé väzby si človek prenáša do partnerských vzťahov zo svojej
minulosti a detstva.
Opäť na začiatku: Ľudia nemohúci urobiť bodku za minulosťou a definitívne
uzatvoriť rozorvaný milostný pomer majú podľa slov odborníčky menšie šance
vytvoriť si spoločne hlbšie hodnoty. Nedôvera a neistota dokonale nabúrajú
pevnosť a stabilitu. Následkom toho sa nemusia cítiť vo vzťahu bezpečne a brať
ho dostatočne vážne. S každým jedným otrasom klesá jeho perspektíva. „Čím
častejšie sú rozchody, o to viac sa minimalizuje predpoklad vybudovania
trvácneho a súdržného zväzku. Rozchod je totiž znakom, že vzťah ešte neprerástol
do hlbších kvalít a jeho aktéri sa ešte len spoznávajú a testujú, ako ďaleko sú
schopní spolu zájsť,“ hodnotí. Podľa Maderovej je návrat spojený s novým
začiatkom možný iba vtedy, keď si partneri dokážu odpustiť minulosť, pozhovárať
sa o svojich chybách a omyloch. Otvorene si ich priznať a navzájom si dať novú
šancu bez výčitiek a nedôvery.
Na otázku, koľko šancí možno dať vzťahu, aby očakávania a vyhliadky do
budúcnosti boli ešte reálne, niet jednoznačnej odpovedi. Partneri sa rozchádzajú
a odznova schádzajú dovtedy, pokým nenájdu vnútornú silu ostať sami. Alebo,
pokiaľ sa nepresvedčia o tom, že človek, s ktorým momentálne zdieľajú život, je
ich osudovou láskou. Nech to znie akokoľvek absurdne, ale aj na rozchod musí
vzťah dozrieť. „Človek zmietajúci sa v dlhšie pretrvávajúcej kríze potrebuje čas
doriešiť nedoriešené, uzatvoriť neuzatvorené. Musí si uvedomiť, že svojím
rozhodnutím urobil pre seba to najlepšie. Iba tak dokáže vkročiť s čistým štítom
do ďalšieho partnerstva,“ dodáva psychologička Mgr. Denisa Maderová.
Zdroj: Plus sedem dní
Zobraziť scan
