Medializácia
Ako nás ovplyvňuje otec
K téme sa vyjadruje psychologička Denisa Maderová
Text: Miroslava Mihaličková
Foto: Archív D. M.
SME - Smeženy
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako môže puto medzi vami a otcom
súvisieť s vašimi vzťahmi s druhým pohlavím?
Otec je pre nás, dcéry, prvým mužom v našom živote, ten, vďaka komu nahliadneme
do tajomného sveta chlapov. Často si to ani neuvedomujeme, ale naše neskoršie
správanie k mužom, či budovanie dôvery k nim, súvisí s naším otcom. Svoju stopu
v nás dokonca zanechá, aj keď sme s ním nevyrastali. Odborníci tvrdia, že ak sa
nám podarí porozumieť nášmu vzťahu s ním, môžeme lepšie pochopiť aj náš celkový
pohľad na život. Napovie nám napríklad, prečo sa cítime nespokojné.
Vydám sa za ocka!
Tridsaťpäťročná Petra má so svojím manželom Martinom takmer rozprávkový vzťah,
ktorý by jej mohla závidieť nejedna kamarátka. Hádky sa u nich doma jednoducho
nenosia, každý problém sa snažia vyriešiť s chladnou hlavou. „S otcom som si
vždy veľmi dobre rozumela. Pamätám si, ako sme spolu viedli dlhé rozhovory,
rovnako, ako teraz mávam so svojím manželom,“ opisuje Petra.
Môže byť dobrý vzťah s otcom predpokladom, prípadne zárukou budúceho šťastného
partnerstva? „Áno, môže. Podiel otca vo výchove detí je vo všeobecnosti veľmi
dôležitý, najdôležitejší však v období od troch do šiestich rokov a neskôr počas
dospievania, kedy je otcova mužská rola a aktívna účasť na výchove detí
najdôležitejšia,“ hovorí Denisa Maderová zo Psychologického poradenstva pre
dospelých. Ďalej dodáva, že dievčatá sa zvyknú v útlom veku zamilovať do svojho
otca, ktorý je vždy ich prvou platonickou láskou. „Otec je mužom, za ktorého sa
chcú vydávať, prenášajú si na neho svoje nevedomé sexuálne túžby. Je dobré, keď
otec v tomto období venuje pozornosť svojej dcére pri jej predvádzaní,
napríklad, keď pred ním tancuje, hrá sa na princezničku, prípadne mu chce sedieť
na rukách. Jej túžby sú však predovšetkým čisto emocionálneho, nie erotického
charakteru. Je dôležité si uvedomiť, že jediné čo dievčatko od otca potrebuje je
cítiť jeho lásku a záujem, možnosť spontánne sa prejaviť, potrebuje jeho
ocenenie a pochvalu, aby vedelo, že ju má rád takú, aká je,“ radí Maderová.
Pokiaľ otec prenáša vedome alebo nevedome svoju sexuálnu energiu na dievčatko,
môže dochádzať k traumatizácii.
Uznanie od otca je pre dcéru podnetom niečo dokázať. Ako píše Ľudmila Gruchalová
v knihe Otcovstvo, dar a poslanie: otcove reakcie majú na dcéru neraz väčší
vplyv ako matkine, pretože s otcom dieťa trávi väčšinou podstatne menej času a
navyše, jeho reakcie sú iné ako mamine. Dôležité je, aby svojej princezničke
poskytol lásku, aj ochrannú ruku.
Ako zvládnuť Oidipov komplex
Otcovia majú často problém prejaviť svoje city dcére najmä v období ich
dospievania. „Obávajú sa, aby ich správanie nebolo vnímané sexuálne alebo ako
prejav zvýšenej náklonnosti. Dievča sa v prvom rade potrebuje identifikovať so
svojou ženskou rolou a zvládnuť oidipovský komplex, ktorý nastáva medzi 4-6
rokom, kedy môže žiarliť na svoju mamu za to, že má rada ocka, do ktorého je
platonicky zamilovaná. Mama by nemala s dievčatkom o lásku otca súperiť.
Oidipovský komplex môžu spôsobiť práve rodičia, keď budú záujmu dieťaťa o rodiča
opačného pohlavia brániť, budú ho zosmiešňovať, prípadne nezdravo podporovať.
Približne po šiestom roku sa záujem dieťatka prenesie na osoby opačného pohlavia
– rovesníkov. Vtedy vznikajú prvé detské lásky,“ približuje psychologička
Maderová. Ak dcéra nepociťuje lásku zo strany otca, môže mať v budúcnosti
problém uveriť, že ju môže niekto skutočne milovať. Alebo môže nastať druhý
extrém, keď sa bude nevedomky snažiť poistiť si lásku svojho partnera tým, že sa
bude až prehnane starať o jeho blaho a doslova ho zavalí svojimi citmi.
Psychológovia sa zhodujú v tom, že otec je zodpovedný aj za sebavedomie svojej
dcéry. Tu podľa Maderovej platí jediné: chváliť, podporovať, oceňovať. Pri
nevhodnom správaní dcéru netreba hneď trestať, ale vysvetliť jej, prečo jej
správanie nebolo v poriadku. V období dospievania potrebuje pri hľadaní partnera
zase cítiť zo strany otca podporu, a nie žiarlivé výstupy...
Keď chýba
Náš pohľad na mužský svet ovplyvňuje otec dokonca aj vtedy, ak v našom živote
nie je prítomný. Erika prišla o otca, keď mala osem rokov. Dnes má dvadsaťpäť a
štyridsaťdeväťročného priateľa. Párkrát sa s ním už rozišla, medzitým mala
dokonca iných sexuálnych partnerov, ale napokon sa k nemu vždy vrátila.
Podobne ako Erika, aj iné dievčatá, ktoré vyrastajú bez otca, vyhľadávajú najmä
silných a schopných partnerov, pričom im neprekáža ani výrazne vyšší vek. O tom,
že dcéra, ktorú opustil otec, prenáša svoje pocity z detstva aj do dospelosti,
písal vo svojej knihe aj Norman Wright. Podľa neho väčšinou potom dcéra nosí v
sebe pochybnosti a myslí si, že by mohla zlyhať v rodinnom živote aj ona. Má v
sebe zlosť na otca, že ju opustil. Každé sklamanie v láske potom považuje za
jasný dôkaz toho, že sa nedá na mužov spoľahnúť. Ženy, ktoré pochádzajú z
rozvedených manželstiev, začínajú neraz s intímnym životom skôr, prípadne
striedajú sexuálnych partnerov.
Matka je síce pre dcéru vzorom, ale sama často nestačí na to, aby jej pomohla
pochopiť vzájomné partnerské vzťahy. Má na ženu vždy negatívny dopad, ak
vyrastala bez otca? „Môže, ale nemusí, ak je v jej okolí dostatok mužských
vzorov. Väčšinou túto úlohu plnia starí otcovia, bratia matiek alebo iní blízki
príbuzní, ktorí pomáhajú dcére utvárať si obraz o mužoch. Takisto je dobré, keď
si mama nájde partnera, ktorý môže otcovskú výchovu nahradiť,“ tvrdí Denisa
Maderová.
Aký otec, taký partner?
Pred písaním tejto témy sme si spravili vo svojom okolí mini prieskum, ako sú na
tom ženy s podobnosťou svojho partnera a otca. A výsledky? Odpovede boli rôzne.
Niektoré v očiach svojho partnera jasne vidia otca, časť z nich priznala, že
istá podobnosť tam je, iné nepriznali ani len jedinú spoločnú vec. „Platí, že si
nevedome hľadáme podobný typ mužov, no nemusí to byť pravidlom. Pokiaľ bol vzťah
otca s dcérou dobrý a otec sa vo výchove angažoval tak ako mal, je veľkým
predpokladom, že dcéra bude mať triezvy pohľad na mužov a niektoré z jeho
vlastností jej manžel môže mať a iné, naopak, nie. Bohužiaľ stáva sa, že
podobného muža ako svojho otca si môžeme vybrať aj vtedy, keď jeho vzor nie je
úplne ideálny,“ konštatuje Denisa Maderová.
Iným prípadom je, keď sa snažíme programovo nájsť niekoho, kto je úplne iný ako
náš otec. Ako povedala Lenka: „Prvou podmienkou bolo, aby nebol ako môj otec!“
Takýto názor máme neraz vtedy, ak nemáme k svojmu otcovi práve najlepší vzťah.
„Ak bol problém s otcom príliš veľký a žena ho nemá v sebe dostatočne vyriešený,
prípadne má s otcom naďalej zlý vzťah, môže jej to spôsobovať problémy pri
výbere partnera alebo môže vždy natrafiť na problematického muža,“ upozorňuje
psychologička. Ak máte pocit, že je to aj váš prípad, skúste preskúmať svoj
vzťah s otcom, prípadne zájdite za odborníkom. Čo bolo, už nezmeníme, ale
našťastie, budúcnosť je hmota, ktorá sa dá tvarovať v našich rukách.
Kariéra podľa otca
Otec má nezanedbateľný vplyv aj na našu kariéru. Výskum dvoch amerických vedkýň
Margaret Henning a Anny Jardim, ktorý bol realizovaný medzi mladými ženami na
vysokých manažérskych postoch, ukázal, v čom tkvie ich úspech. Zistilo sa, že
takmer všetky mali jednu spoločnú vec: v detstve sa o dcéru staral okrem mamy aj
láskavý otec, ktorý s ňou trávil veľa voľného času, pričom ju zapájal aj do
mužských aktivít, ako sú chytanie rýb či poľovačka. Podporoval ju, aby bola
odvážna a otvorená aj voči nezvyčajným úlohám. Aj americký psychológ Stephan
Poulter vo svojej knihe Otcovský faktor tvrdí, že od toho, akého máme otca,
záležia naše neskoršie úspechy a zlyhania v práci. Rozdeľuje otcov do piatich
kategórií: superotec, časovaná bomba, pasívny, absentujúci a mentorský.
Napríklad, ak máte otca časovanú bombu, pripravil vás do života na výkyvy nálad
ľudí a mali by ste mať ideálnu predispozíciu na manažérske miesta. Ak, naopak,
nemáte otca, môže sa to vo vašom zamestnaní prejavovať vašou veľkou
cieľavedomosťou, ktorá vyplýva z túžby dosiahnuť viac ako otec. Iný zase môže
znenávidieť autority.
Anketa
Myslíte si, že vás pri výbere vášho partnera ovplyvnil otec?
Renáta, 34
Otec bol pre mňa vždy príkladom dokonalého rodiča. Páčilo sa mi, ako vychádza vo
všetkom mame v ústrety, že pomáha s domácimi prácami. Chlapov som s ním vždy
porovnávala a rozmýšľala som, čo by na nich asi povedala mama, keďže si vďaka
svojmu vkusu vybrala otca. Porovnávala som prístup k ženám – môj otec je
galantný, má zmysel pre humor, a to isté som očakávala aj od svojich partnerov.
Možno aj preto som teraz sama...
Kamila, 24
Keď som bola mladšia, všetci moji partneri boli od môjho otca diametrálne
odlišní. Otec sa mi vždy smial, že sa nikdy nevydám, lebo takého ako je on už
nenájdem. A potom som ho našla. Modré oči, blond vlasy, zábavný a ambiciózny.
Presne ako môj otec. Spočiatku som si ich podobnosť ani neuvedomovala, otec je
predsa len o nejaký ten piatok starší... Dnes už to ale vidím – ako sú obaja
oddaní svojej rodine, aký majú pohľad, keď sa dívajú na svoje polovičky (teda
mňa a mamu), ako si vždy idú za svojím, ale i to, že s nimi človek nikam nepríde
načas či chvíle, keď sa pri nich idem prepadnúť od hanby, napríklad, keď sa
príliš „uvoľnia“ pri platení v supermarkete. Otec je mojím veľkým vzorom. Za to,
čo dosiahol a k čomu ma viedol. Môj partner nie je rovnaký ako on, ale hodnoty
majú spoločné. A to je to, na čom záleží.
Zuzana, 39
Svojho otca som nikdy nepovažovala za vzor pri výbere partnera. Ale nakoniec som
si podobného muža v podstate našla. Otvorený a tolerantný vzťah, aký mal otec s
mojou mamou, mám teraz aj ja s Jurkom. Tatko mal životného koníčka lietadlá a
bolo úplne prirodzené, že sa mu venoval, koľko sa mu žiadalo. Mama ho v tomto
smere vôbec neobmedzovala, chodievala s ním dokonca na rôzne letecké dni a
akcie. Klapalo im to spolu parádne. Môj Jurko má zase motorky. Po vzore z domu
som mu nechala v jeho záľube voľnosť, aj keď občas s ním idem na rôzne akcie. Ja
mám tiež svojho koníčka – divadlo, kde sa môžem realizovať, koľko chcem. A vzťah
nám klape tiež.
Zdroj: SME - Smeženy
Zobraziť scan
