Medializácia

PSYCHONEUROIMUNLÓGIA – odborné vyjadrenie

Čo znamená pojem „psychoneuroimunológia“?

Je veda, ktorá sa zaoberá tým, aký môžu mať vplyv naše psychické reakcie na imunitný systém, a aké môže byť prepojenie medzi psychickými procesmi človeka a jeho nervovým, endokrinným a imunitným systémom.

Môžeme prostredníctvom psychologických faktorov ovplyvňovať našu odolnosť voči chorobám?

Každý človek sa narodil s určitou výbavou osobnosti - predispozíciou, ktorá ho však iba do určitej miery predurčuje k určitým reakciám a správaniu.
Pôsobením vplyvov z vonkajšieho prostredia jednak v prenatálnom, perinatálnom období, no najmä v rannom detstve si dieťa utvára psychické obranné mechanizmy, vďaka ktorým sa adaptuje na prostredie. Tieto obranné mechanizmy sa vytvárajú na základe úzkej vzťahovej väzby s matkou. Podľa toho, či je vzťahová väzba s matkou funkčná alebo je problematická, si dieťa utvára zrelšie a menej zrelé formy obranných mechanizmov, ktoré mu pomáhajú prežiť, vyrovnať sa a prispôsobiť sa zložitejším situáciám v živote. Prostredníctvom obranných mechanizmov sa učí správne fungovať v interakcii s okolím, vyvíja sa a dozrieva jeho osobnosť.
V rannom detstve sa podľa toho, ako sa dieťa vyrovná zo zložitejšími situáciami, akými môže byť napríklad absencia kontaktu s matkou, nedostatočná výživa, včasná separácia od matky, neakceptácia dieťaťa takého aké je, obmedzovanie jeho pohybu a slobody, a tak neumožnenie prirodzeného rozvoja osobnosti, sa u dieťaťa vytvárajú jednak prirodzené –zdravé štruktúry osobnosti, no tak isto môže dochádzať k psychotraumatickým zraneniam, ktoré vznikajú na základe nedostatku naplnenia psycho-emocionálne- sociálnych potrieb.
Nenaplnené potrieby dieťaťa vedú k disharmonickému vývinu osobnosti a neskôr môžu viesť ku vzniku psychopatií a psychosomatických chorôb.

Zvládanie stresu a úzkosti a to, ako sme sa počas nášho vývinu naučili s nim bojovať nás predurčuje k tomu, ako budeme čeliť negatívnym vplyvom z vonkajšieho prostredia, ktoré má najväčší vplyv na naše psychické zdravie a tak isto na imunitný systém.
Od toho, ako zvládame a vieme vnútorne bojovať so stresom závisí aj naše zdravie.
Ako už vieme, psychosomatika a následne psychoterapia sa zaoberá chorobami, ktoré vznikajú práve na podklade psychických faktorov a vnútorných psychických mechanizmov.
K tomu, aby sme predišli psychosomatickým ochoreniam je dôležitý jednak zdravý životný štýl, dobrá životospráva, pravidelná psychohygiena, pohyb a trávenie čo najviac času pre telo v prirodzených podmienkach a pri aktivitách ako je napr. šport, pobyt v prírode, turistika, stretávanie sa s priateľmi a udržiavanie harmonických sociálnych a rodinných vzťahov.

Ktoré psychologické faktory negatívne vplývajú na činnosť imunitného systému?

Veľmi silným faktorom, ktorý môže negatívne ovplyvňovať našu odolnosť voči chorobám je stres.
Môže to byť jednak stres pôsobiaci z vonkajšieho prostredia, no tak isto to môže byť vnútorný stres, ktorý si vytvárame sami.
Je rozdiel v tom, či pôsobí stres na človeka krátkodobo, kedy môže skôr stimulovať činnosť organizmu, podporovať koncentráciu pozornosti a stimulovať krátkodobú pamäť. Môže mobilizovať obranné mechanizmy organizmu, a tým podporovať rýchle reakcie a rýchle konanie. Podľa Šolcovej a Kebzu (1998) krátkodobý stres vedie k zostupu imunitného systému.
Vnútorným psychologickým faktorom, ktoré však môžu negatívne ovplyvňovať odolnosť organizmu voči chorobám, a tak podporiť vznik psychosomatických ochorení je dlhodobé pôsobenie stresujúcich faktorov alebo stresujúcej situácie.
Takýmito faktormi sú frustrácia, úzkosť, strach, hnev, smútok, vnútorný konflikt, psychotrauma a všetky opakujúce sa a dlhodobo pôsobiace negatívne zážitky a emócie.

K akým chorobám môže viesť napríklad chronický stres, nervozita, frustrácia?

Dlhodobý stres, nervozita, konflikt, či frustrácia môžu viesť k množstvu psychosomatických a iných psychických ochorení.
Môžeme spomenúť, že v oblasti Kardiológie majú časté psychické súvislosti najmä kardiovaskulárne ochorenia, ďalej sú to problémy myokardu, ktoré často úzko súvisia s hnevom. Aritmie, kolísavý a vysoký krvný tlak, infarkt tak isto vznikajú na podklade našich emócií a vzruchov.
V pľúcnom lekárstve je známa astma, ktorá z psychologického hľadiska úzko súvisí so vzťahom s matkou najmä v rannom období. Chronická bronchitída a vírusové ochorenia, ktoré môžu súvisieť s dlhodobo pôsobiacim stresom, ktorý oslabuje imunitný systém.
V Gastroenterológii môžeme povedať, že z psychologického hľadiska trávenie súvisí nie len s trávením jedla a potravy, ale že v žalúdku prijímame a spracovávame aj všetky naše vedomé aj nevedomé obsahy, ako sú myšlienky, pocity a emócie.
S gastroenterologickými problémami z hľadiska pôsobenia psychiky na organizmus súvisí preto aj vnútorný konflikt a konfliktné interpersonálne vzťahy, ktoré môžu podporiť vznik žalúdočných vredov, spôsobiť zápchu, zápaly a bolesti žalúdka a všeobecne problémy s trávením. Tak isto sem patria poruchy príjmu potravy.
V Endokrinológii majú psychosomatický charakter kolísavé hladiny hormónu, napr. zvýšená alebo znížená funkcia štítnej žľazy, funkcia pohlavných hormónov a iné.
V gynekológii a pôrodníctve vplyv stresu úzko súvisí s partnerskými problémami, s citovým a sexuálnym životom ženy, s identifikovaním sa a prijímaním ako ženy.
Tak isto problémy v tejto oblasti vznikajú pri poruchách príjmu potravy, ktoré majú najčastejší pôvod v rodine.
Z ochorení, ktoré u žien vznikajú na základe pôsobenia psychologických faktorov sú nepravidelný menštruačný cyklus, amenorea, cysty na vaječníkoch a v maternici, bolestivá menštruácia, sterilita a pod.
S pohlavným životom a problémovými medziľudskými vzťahmi tak isto súvisia sexuálne dysfunkcie, problémy v sexuálnej orientácii a v identite.

Z psychologického hľadiska je veľmi dôležité pre zdravý duševný život ženy aj pôrod a porodenie zdravého dieťaťa. Pri jeho komplikáciách ako aj pri predčasnom úmrtí plodu sú u žien časté depresie.
V reumatológii sa psychológovia a psychoterapeuti zameraní na prácu s telom domnievame, že toxíny, ktoré spôsobujú vznik reumatických ochorení sa v tele zhromažďujú, a tak
neodchádzajú prirodzenou cestou z tela von. Organizmus je potom prekyslený a toxíny v ňom spôsobujú časté zápaly a podporujú degeneratívne procesy.
Toxíny sa v tele dlhodobo zhromažďujú v cievach a kĺboch aj vďaka dlhodobému pôsobeniu stresu a negatívnych emócií.
V Dermatológii hovoríme, že „koža je zrkadlom jednak toho čo jeme“. No tak isto toho, ako sa cítime a čo prežívame.
Z hľadiska psychosomatiky patrí medzi psychicky spôsobené dermatologické ochorenie – atopický exém, na ktorého vzniku sa podieľa úzky vzťah dieťatka s matkou a jeho predčasná separácia od nej. Tak isto to môže byť vznik akné, ako dôsledok psychickej nepohody a pôsobenia chronického stresu.
V neurológii sú veľmi časté problémy, ktoré majú súvis s psychikou a psychickou pohodou migrény, bolesti krížov, bolesti v oblasti krčnej chrbtice, obrny rôzneho druhu, hučanie v ušiach, tŕpnutie častí tela, čo úzko súvisí aj s panickou poruchou.
A všetky ostatné choroby, na ktorých vplyv a liečbu má dobrý duševný stav a vnútorná sila osobnosti – dostatočný pocit bezpečia , istota a sebadôvera.
Vplyv emócií a stresu má veľký význam aj v onkológii, traumatológii a iných odvetviach medicíny. Tak isto je to nosno-krčná medicína, očná medicína...
Z psychologického hľadiska a z hľadiska psychoterapie pracujúcej s telom vieme, že naše telo zachytáva všetky nevedomé obsahy ako sú emócie, konflikt a stres ako prvé. Reaguje na ne neskôr odpoveďou podľa toho, ako je schopné sa vyrovnať s negatívnymi vplyvmi z prostredia. Prostredníctvom psychoterapie a najme psychoterapií, ktoré sú zamerané na prácu s telom ako je Biodynamická psychoterapia, Biosyntéza, Geštalt terapia, Koncentratívna pohybová terapia a iné, si človek môže tieto nevedomé obsahy ako aj dynamiku svojej osobnosti a správania uvedomiť. Môže sa naučiť pracovať so svojimi emóciami a stresom, vyrovnať sa s vnútornými konfliktami, môže si uvedomiť a následne v terapii zažiť svoje nenaplnené potreby z ranného detstva - ako je prijatie vlastnej existencie, pocit bezpečia, pocit istoty, akceptácia a pod., a následne sa naučiť riešiť problémové interpersonálne a rodinné vzťahy.
Keď je človek mladý, má viac síl a energie. Viac rozvíja sám seba, má dostatok pohybu, dostatočnú sebarealizáciu, má menej problémov, ktoré prináša život alebo si ich ešte až tak neuvedomuje. Má menej povinností.
Čím sme však starší, pribúda viac problémov, záťaže, ťažších životných situácií, a telo nie je schopné so všetkým bojovať.
Pri dlhodobom pôsobení konfliktu a stresu je takmer nemožné vyhnúť sa chorobe tela.
Preto je dôležitá okrem správnej životosprávy aj psychohygiena a zdravý životný štýl.
Staranie sa o seba, ako keď som bol mladý.
Užívať si život plnými dúškami a s entuziazmom.
Byť plný optimizmu a nádeje a čo viac, veriť svojim potrebám a inštinktom.
Malé dieťa vie, čo potrebuje.
Iba my dospelí sme sa naučili vo veľkom svete nemať potreby a toľko ich necítiť.
Liek na dobré zdravie je v nás. Len sa musíme naučiť opäť počúvať svoje telo viac.
Prestať stále rozmýšľať a racionálne myslieť. Začať viac cítiť.
Rozvíjať svoju intuíciu a svoju tvorivosť.
Hľadať to, čo je v prírode samozrejmé a prirodzené.
Lebo to, čo nie je človeku prirodzené spôsobuje chorobu.
Treba začať znovu veriť viac svojim inštinktom!

Môžu psychologické javy aj pozitívne ovplyvňovať činnosť imunitného systému?

Je pravda, že pokiaľ má človek spokojný, naplnený a má vyrovnaný pracovný, emocionálny , citový, ale aj sociálny život, kedy sa nachádza v duševnej pohode a rovnováhe, je
väčším predpokladom toho, že je aj odolnejší voči vzniku chorôb akéhokoľvek druhu, a to aj v zmysle vírusových a bakteriálnych ochorení a pri vzniku alergií a iných ochoreniach imunitného systému.

Veľmi dôležité je pre psychickú rovnováhu pozitívne myslenie, optimizmus, a cieľavedomé smerovanie v živote. Dôležité sú harmonické medziľudské vzťahy, nachádzanie zmyslu života, ktorý pomáha aj pri liečbe vážnejších ochorení, ako sú úrazy a poúrazové stavy, transplantácie a onkologické ochorenia.
Čím viac máme v organizme serotonínu – takpovediac hormónu šťastia, zvládajú sa aj tie vážnejšie problémy jednoduchšie.
Takže prežívanie čím najmenšej úzkosti a stresu, a o to viac pocitu radosti a šťastia, pocitu zmysluplnosti a vnútorného emocionálneho naplnenia a rovnováhy nám pomáha k lepšiemu duševnému, no aj telesnému zdraviu.

Čo môžeme urobiť (po psychickej stránke), aby sme ochoreniam predchádzali, resp. aby sme sa uzdravili?

Zdravý životný štýl, pobyt v prírode, počúvanie svojho tela.
K tomu patrí dostatok čerstvého vzduchu, správne dýchanie, dostatok tekutín, zdravá výživa, psychohygiena, masáže, relaxačné cvičenia, tanec a akékoľvek umenie. Joga, pre mužov bojové umenia, šport a pod.

Zdroj: Lekárské listy

« Späť