Tvoj Psychológ, Mgr. Denisa Maderová

Psychologické poradenstvo
pre jednotlivcov, páry a rodinu


Privat. prax:
Psychologická ambulancia Sunrise
Župné nám. č.9, 811 03 Bratislava


Tel: 0905 939 825
psychologicka@tvojpsycholog.sk

 

Medializácia

Vzťahy ako na hojdačke

Text: Mária Ukropcová
Plus sedem dní
Odborný text: Mgr. Denisa Maderová

Čím častejšie sú rozchody, tým menší je predpoklad na vytvorenie perspektívneho vzťahu

Vo vzťahoch pripomínajúcich húsenkovú dráhu to s partnermi ide raz hore, raz dole. Samé výšky a pády. Nevedia žiť ani spolu, ani od seba. A keďže pretrhávanie mostov je nad ich sily, vyrieknuté zbohom nemyslia vždy smrteľne vážne. Ale potajme živia v sebe nádej, že sa časom všetko vráti do starých koľají, že búrka prehrmí a s partnerom nadviažu zase tam, kde naposledy skončili. Nepoučiac sa z predošlých chýb a omylov.

Len poistka?: Psychologička Mgr. Denisa Maderová vidí problém večných rozchodov a opakovaných návratov vo väzbe, ktorá medzi partnermi vznikla. „Táto väzba môže byť citová, no takisto i sexuálna. Každopádne sa jedná o spojenie založené na určitej forme závislosti,“ prezrádza pozadie takzvaných „kyvadlových“ vzťahov odborníčka. Priznáva, že závislosť je do istej miery človeku prirodzená. Potrebu byť milovaný a túžbu po spolupatričnosti zaraďuje pritom k najzákladnejším ľudským potrebám. Neprirodzenú extrémnu závislosť pripisuje emocionálnej nezrelosti a strachu z opustenia, z obavy, že lepšieho partnera dotyčný už nestretne. Ten sa potom riadi krédom – keď už nemôže byť lepšie, nech nie je aspoň horšie. Za neustávajúcimi pokusmi kriesiť vzťah môžu byť podľa nej i pochybnosti, či je schopný fungovať ako „samostatná jednotka“. Či sa dokáže zaobísť aj bez neho a zvládnuť to sám. Vo vzťahoch s rodinnými prírastkami zarezonujú často práve deti, ktoré si rodičia odmietajú trhať psychologičky navzájom z rúk. Nezanedbateľná je i finančná stránka. Náklady na život sa presa len z dvoch príjmov pokrývajú ľahšie. No repete si vraj rozídení doprajú aj zo zvyku.

Zlá dedukcia: Častou príčinou odlúčení nemajúcich konca kraja býva nesprávne vyloženie partnerovho správania. Z pohľadu (psychoterapeutky) nastáva vo vzťahu po období vzájomného symbiotického spojenia – zamilovanosti – aj obdobie určitého odlúčenia.
Patrí k príslovečným míľnikom vo vzťahu, kedy si každý z partnerov potrebuje vytvoriť priestor aj pre seba a svoju slobodu, s čím sa však ten druhý nemusí ľahko vyrovnávať. V onom citovom rozpoložení zvykne prepukávať nedôvera. Z nej vyvstáva upodozrievanie.
Partner nemusí porozumieť tomu, prečo jeho láska potrebuje byť odrazu nejakú chvíľu sama, prípadne tráviť čas s priateľmi. „Dôvod jeho zdanlivého vzďaľovania sa nemusí byť pritom nevera. Môže volať zhola len po slobode, ktorá má v partnerskom zväzku svoje opodstatnenie aj preto, aby dlhodobejšie vydržal,“ uvádza veci na pravú mieru. Pripomína, že obmedzovaním slobody, keď sa snažíme niekoho vlastniť, si ho „priväzovaním na reťaz“ k sebe nepripútame, ale naopak strácame. Rozhodnutie, či zostane, alebo odíde, by sme mali ponechať len a len na ňom.
Maderová je presvedčená, že veľa ráz zaváži temperament a povaha partnerov. Sú i takí, medzi ktorými nielenže lietajú, ale doslova šľahajú iskry. Sú emočne výbušní. No po hádke a výmene názorov sa k sebe vracajú. A napriek tomu, či azda práve kvôli tomu, sa vášnivo milujú. Hádka je korením ich vzťahu. „Tento typ dvojice je síce z hľadiska dlhodobého spolužitia problematický, no naozaj sa cítia šťastní a život s niekým iným je pre nich nemysliteľný,“ vysvetľuje. Za problematický vzťah považuje ten, v ktorom si partneri nerozumejú, ťažko zvládajú povahu svojho blížneho, trpia a navzdory tomu naďalej s ním zotrvávajú a nevedia sa od neho odpútať. „Trpiteľ, ktorý je v istom slova zmysle aj obeťou, musí vyzrieť do štádia, kým sa dokáže oslobodiť a zároveň prísť na to, čo ho vlastne v tomto nevyrovnanom zväzku drží a zväzuje,“ presviedča. A vzápätí dopĺňa, že závislé väzby si človek prenáša do partnerských vzťahov zo svojej minulosti a detstva.

Opäť na začiatku: Ľudia nemohúci urobiť bodku za minulosťou a definitívne uzatvoriť rozorvaný milostný pomer majú podľa slov odborníčky menšie šance vytvoriť si spoločne hlbšie hodnoty. Nedôvera a neistota dokonale nabúrajú pevnosť a stabilitu. Následkom toho sa nemusia cítiť vo vzťahu bezpečne a brať ho dostatočne vážne. S každým jedným otrasom klesá jeho perspektíva. „Čím častejšie sú rozchody, o to viac sa minimalizuje predpoklad vybudovania trvácneho a súdržného zväzku. Rozchod je totiž znakom, že vzťah ešte neprerástol do hlbších kvalít a jeho aktéri sa ešte len spoznávajú a testujú, ako ďaleko sú schopní spolu zájsť,“ hodnotí. Podľa Maderovej je návrat spojený s novým začiatkom možný iba vtedy, keď si partneri dokážu odpustiť minulosť, pozhovárať sa o svojich chybách a omyloch. Otvorene si ich priznať a navzájom si dať novú šancu bez výčitiek a nedôvery.
Na otázku, koľko šancí možno dať vzťahu, aby očakávania a vyhliadky do budúcnosti boli ešte reálne, niet jednoznačnej odpovedi. Partneri sa rozchádzajú a odznova schádzajú dovtedy, pokým nenájdu vnútornú silu ostať sami. Alebo, pokiaľ sa nepresvedčia o tom, že človek, s ktorým momentálne zdieľajú život, je ich osudovou láskou. Nech to znie akokoľvek absurdne, ale aj na rozchod musí vzťah dozrieť. „Človek zmietajúci sa v dlhšie pretrvávajúcej kríze potrebuje čas doriešiť nedoriešené, uzatvoriť neuzatvorené. Musí si uvedomiť, že svojím rozhodnutím urobil pre seba to najlepšie. Iba tak dokáže vkročiť s čistým štítom do ďalšieho partnerstva,“ dodáva psychologička Mgr. Denisa Maderová.

Zdroj: Plus sedem dní

Zobraziť scan

« Späť