Medializácia
Strach zo samoty
Text: Mária Ukropcová
Plus sedem dní
Odborné vyjadrenie: Mgr. Denisa Maderová
Radšej zostať s idiotom, len nie na ocot?
Sotva opadnú emócie z predošlej známosti, už sa púšťajú do ďalšej.
Láska – neláska, hlavná vec nebyť sama. Predsa, nič nemôže byť
horšie, ako keď vám po večeroch robí spoločnosť samota. Nuž, vo
dvojici sa brodí ľahšie. Podeliť sa so svojím bremenom je dozaista
jednoduchšie, ako niesť celú jeho ťarchu na vlastných pleciach. Už
len blízkosť dôvernej osoby býva človeku oporou. A tak buď vzťah
silia, alebo, ak nedokážu rozpadu zabrániť, horúčkovito si vyhliadnu
iného potenciálneho partnera, namiesto toho, aby popracovali na
vlastnom sebavedomí.
Útočisko v novom vzťahu: „Strach zo samoty, respektíve z
opustenia, je fenomén, ktorého sa neobávajú len ženy, ale aj muži,“
hovorí psychologička Mgr. Denisa Maderová. „Výrazne sa prejaví vo
chvíli, keď sa človek pohráva s myšlienkou ukončiť dlhotrvajúci
vzťah. Partnera už síce nemiluje, je s ním však vnútorne spätý. Z
obavy, že pravdepodobne lepšieho nenájde, zotrváva radšej v istom
zmysle vo vyhovujúcom stereotype dodávajúcom mu istotu. Spôsoby
reagovania partnera sú mu totižto dôverne známe. Len čo sa však
ocitne sám, má strach, že príde o určitú duševnú pohodu, o pocity
porozumenia. Preto sa veľakrát stáva, že ľudia nevydržia dlho sami a
hneď po rozchode, bez toho, aby si prežili smútok zo straty, hľadajú
útočište v novom vzťahu.“ Porozchodové obdobie ideálne na
sebaspytovanie a vyčistenie hlavy býva hlbokým prínosom. Až počas
neho dokážeme rozoznať, čo nám vlastne bývalý pomer dal. Čím nás
obohatil. Prípadne, aké medzery nebol schopný zaplniť. A práve toto
zaplnenie vraj môžeme hľadať u budúceho partnera. „Rozchod je
bolestný. No nie neprekonateľný. Bolesti je neradno sa vyhýbať.
Človek ju musí prijať ako fakt, na ktorom sa nedá nič zmeniť.
Prebrodiť sa ňou. Iba tak môže začať odznova skutočne milovať. To
miesto vedľa vás, ktoré bolo doteraz vyhradené pre jediného muža, sa
najlepšie uvoľní, keď vy sama sa od neho odpútate a necháte ho ísť,“
ozrejmuje odborníčka.
Genéza závislosti: Človek je od prírody družný tvor závislý
na vzťahoch. Buduje si ich už od kolísky. Dieťa prilipne k matke a
ono časom pocíti prvý strach, že by ho mohla opustiť. Pre materinské
puto a rodičovskú lásku je odhodlané urobiť čokoľvek, len aby si
náklonnosť rodičov udržalo a mohlo tak prežiť. „Strach z opustenia a
samoty je zakorenený hlboko v nás. Našu závislosť a jej hĺbku
formujú predovšetkým rodičia. Najdôležitejším spojivom je matka a
jej citová väzba k dieťaťu. Tá je rozhodujúca. Bez konkrétneho
úmyselného zámeru dieťaťu ublížiť, mu nemusí vždy poskytnúť
uspokojivý pocit bezpečia a lásky. Alebo ho naopak môže zahrnúť
silnými citmi, kedy sa nevie od neho odpútať. Drží ho v závislosti
zo strachu nechať ho urobiť samostatný krok. Takto nevedomky
prenesie na neho úzkosť a obavy, ktorá sa s ním potom vezie,“
vysvetľuje Maderová. Samostatnosti sa učí každý z nás v dospelosti.
Testujeme sa, čím sme schopní pretĺcť sa sami. Ak sme vystavení
situácii, ktorá je nad naše sily, vždy sa môžeme obrátiť na
priateľov, rodinu, či v krajnom prípade na psychológov a terapeutov,
ktorí podajú pomocnú ruku. Nemusí to byť však v konečnom dôsledku
zase len nový priateľ, na ktorého prenesieme našu závislú citovú
väzbu.
Začarovaný kruh: Každé jedno nekonzekventné správanie si
vyžiada po čase svoju daň.
Rozhodnutie vliezť do manželského chomúta by nemalo byť živené
úzkosťami z možnej osamelosti. Čo ak ranné poblúznenie vyprchá a
budete odsúdené na život s človekom, ku ktorému ste prestali cítiť
aj posledný záblesk lásky? Ak sa začnete trápiť vy, ako potom môžu
byť šťastní ľudia okolo vás vrátane vašich detí? Podľa terapeutky
Maderovej by bolo najrozumnejšie, dopriať si po rozchode čas a
uplynulý pomer „odsmútiť“ ešte predtým, než sa začneme obzerať po
novom objave.
Snažiť sa porozumieť zmyslu uplynulého vzťahu pre náš život je
nevyhnutnosť. V opačnom prípade sa vraj dostaneme do začarovaného
kruhu a bývalého partnera nahradíme podobným typom človeka s
rovnakými chybami, nedokonalosťami a problémami. A potom sa zmietame
v tomto kruhu nevidiac východisko. Vracajú sa nám porovnateľné
životné situácie s tými, akými sme si už prešli, nazdávajúc sa, že
toto už máme za sebou. Zmôže nás nespokojnosť a pocity nešťastia. A
márne sa vraj snažíme zachraňovať vzťahy a hľadať to, čo de facto
ani nemôžeme nájsť, lebo sme svojmu ja nedali dostatočný čas na
nájdenie odpovedí.
Koniec doby ľadovej: „Doba ľadová“, ktorej nekompromisná
spoločnosť deväťdesiatich rokov minulého storočia vyniesla nad
vtedajšou 24 ročnou dievčinou ortieľ starej dievky, našťastie
pominula. Nové milénium zmiernilo tlak spoločnosti, ktorá nám dnes
ukazuje zhovievavú, tolerantnejšiu tvár. „Súčasná spoločnosť je voči
ľuďom bez záväzkov miernejšia. Dáva viac slobody a tolerancie. I keď
nebolo tak tomu vždy. Dnes sa veková hranica uzatvárania manželstiev
a trvalých zväzkov posúva stále vyššie. Ľudia si dávajú poriadne na
čas, kým nájdu toho pravého. I ja si osobne myslím, že je lepšie
počkať, než vhupnúť s neistotou do manželstva, z ktorého nakoniec
jedinou spásonosnou cestou von je rozvod,“ podotýka odborníčka
Maderová.
Vyzrejte na samotu: Mimoriadne osvedčený spôsob, ako vyzrieť
na „potupnú“ samotu, je sebarealizácia. „Objaviť niečo, v čom
nachádzame potešenie a môžeme byť zároveň úspešní, sa javí ako
najschodnejšia cesta na nevyliečenosť z bývalého vzťahu. Ľudia,
ktorí ľahko prepadnú pocitu osamelosti a prelietajú z jedného vzťahu
do druhého, len aby túto „medzeru“ preklenuli, sú vo veľkej miere
závislí. Mali by si uvedomiť, že výhodou istej životnej periódy bez
partnera, je získanie priestoru pre osobný rozvoj. Odhalenie talentu
v činnosti, ktorá nás baví ako napríklad nejaká tvorivá činnosť, či
už je to výtvarné umenie alebo hudba, výrazne k tejto sebarealizácii
dopomôže . Realizovať sa môžeme aj vo svojej profesii alebo
venovaním viac času rodinným príslušníkom alebo priateľom, môžeme
urobiť nejakú zmenu vo svojom byte a celkovo pozmeniť svoj doterajší
životný štýl, ktorý nám môže ukázať novú cestu a jej smer.“ radí
terapeutka. Pre menej ambicióznych jednotlivcov bude najskôr
lákavejšia druhá alternatíva, ktorou je vyplavenie hormónov šťastia.
Urobte jednoducho endorfínom prievan. Denisa Maderová odporúča v
takom prípade šport a pohyb. Zájsť s priateľmi do kina, vyjsť si na
prechádzku do prírody a spojiť sa s vnútorným zdrojom energie, ktorý
badateľne sebavedomie človeka posilní.
Zdroj: Plus sedem dní
Zobraziť scan
