Tvoj Psychológ, Mgr. Denisa Maderová

Psychologické poradenstvo
pre jednotlivcov, páry a rodinu


Privat. prax:
Psychologická ambulancia Sunrise
Župné nám. č.9, 811 03 Bratislava


Tel: 0905 939 825
psychologicka@tvojpsycholog.sk

 

Medializácia

Ste ambiciózna mama?

Text: Adriana Forgáčová
Odborné vyjadrenie: Mgr. Denisa Maderová

Škola, klavír, balet, nemčina.... Viete odhadnúť mieru, kedy vaše ambície prerastajú skutočné schopnosti vašich detí?

Chceme, aby z nich niečo bolo. Chceme objaviť a rozvinúť ich nadanie. Chceme ich viesť k disciplíne, k aktivite, k výkonom. Chceme, aby naplno využili možnosti, ktoré sme my v ich veku nemali. A tŕpneme od hrôzy, aby čas medzi ich príchodom zo školy a naším príchodom z práce, nezabíjali niečím nebezpečným. A tak ich zapisujeme do prestížnych jazykových škôl(ok), vozíme na tenis, na karate, do hudobnej školy a golfovú palicu niektoré vedia držať v ruke skôr, než svoje prvé atramentové pero. Vážne robíme toto všetko iba pre ich dobro, alebo pre ten sebauspokojivý pocit, ako sa nám len vydarili?

Nikdy nie je priskoro?
Škôlkari, ktorí sypú anglické básničky z rukáva, pravidelne na kurte zlepšujú svoj forhand a mastia hip hop v tanečných akadémiách vedených známymi televíznymi tvárami, dnes už nie sú raritou. Malé talenty sú čarovné a okúzľujúce, najmä preto, že sú malé. Svojou bezprostrednosťou a šikovnosťou dobýjajú náš šoubiznisový mikrokozmos a sebaistotu nás, rodičov „obyčajných“ detí, môže občas nahlodať nepríjemný pocit, či sme niečo nezanedbali. A čo je náš malý horší? Veď má už skoro osem, a ešte nič poriadne nevie! Teda vie plávať aj lyžovať, bicykluje už od štyroch, zvládol kolieskové aj klasické korčule, ale nejaký extra talent, ktorý by zdvíhal publikum zo sedadiel, zatiaľ nikde! Nepremeškali sme niečo? Pravdepodobne nie. S krúžkami, tréningami a mimoškolskými aktivitami treba začať postupne, nepreháňať a v predškolskom veku by mali byť skôr výnimkou, ako pravidlom. „Materská škola poskytuje deťom dosť aktivít pre ich všestranný rozvoj,“ myslí si detská psychologička Denisa Maderová. „Samozrejme, sú deti, ktoré už v ranom veku môžu prejaviť mimoriadny talent a je dobré ich v tom podporiť, dať im možnosť rozvíjať ho. No pre dieťa by to mala byť stále predovšetkým hra a radosť, nie povinnosť. A rozhodne neodporúčam škôlkarom viac, než jednu aktivitu navyše mimo škôlky.“ Deti by mali zostať deťmi, mali by sme im dopriať čas na hru, na oddych i na nás – na rodičov. Týždenné turné z krúžku do krúžku je pre mnohých vyťažených otcov a mamy neraz spôsob, ako svoje deti každé popoludnie niekam – surovo povedané – upratať. To je trošku popletená motivácia. „Prihlasovanie detí na rôzne krúžky a športy by malo vychádzať hlavne z ich záujmu. Aj malé dieťa vie povedať, čo ho teší, čomu sa chce venovať a kam chodí rado. A pre rodičov by malo byť prvoradé počúvať, čo ich dieťa naozaj chce,“ hovorí psychologička. Ak vaša malá princezná podskakuje do hudby už od plienok, má rytmus a chce tancovať, pokojne ju prihláste do folklórnej skupiny, alebo do tanečnej školy pre najmenších. Ale nerobte to len preto, že tam chodia deti vašich kamošiek, alebo že ste o tanečnej kariére snívali vy a namiesto toho rozdávate za okienkom pečiatky. Netlačte na pílu. Väčšina talentovaných detí sa aj tak prejaví až v školskom veku.

Nič mu dlho nevydrží
„Najprv chcel chodiť na plávanie, ale vo svojej skupine bol rýchlo najlepší a do vyššieho družstva zas primalý. Prestalo ho to baviť po štyroch mesiacoch. Potom sa nadchol pre gitaru, tak začal chodiť do hudobného krúžku na škole. Lenže po pár hodinách prišiel na to, že to nie je len také brnkanie, že naučiť sa akordy chce čas, trpezlivosť a boľavé prsty a teória, tá ho nebavila vôbec. Vydržal tam pár týždňov a prihlásil sa na výtvarnú. To ho bavilo veľmi a aj nás mnohými dielkami príjemne prekvapoval. No po čase sa odtiaľ odhlásili všetci jeho kamaráti a ostal takmer sám medzi samými dievčatami. Ledva sme ho presvedčili, aby vydržal do konca školského roka. Kreslí stále rád, ale ten krúžok je odvtedy preňho len dievčenský spolok. Teraz už pol roka chodí na tae-kwon-do a zatiaľ sa teší na každý tréning. Uvidíme dokedy J,“ sumarizuje doterajšie koníčky svojho 9-ročného syna mama Alena. Podobné skúsenosti má asi väčšina rodičov. Decká sa nám rýchlo pre niečo nadchnú a rovnako rýchlo ich záujem opadne. Pre tento vek je to prirodzené a potvrdzuje to aj psychologička: „Je normálne, že v tomto veku si dieťa svoje záujmy len hľadá, samo testuje svoje schopnosti a nadanie. Na prvom stupni je to bežné a primerané. Približne do desiateho roku by sa to malo zvyčajne ustáliť a dieťa prestane byť vo svojich záujmoch také prelietavé,“ hovorí Denisa Maderová. Výber krúžkov a koníčkov v tomto veku ovplyvňuje mnoho, často nepodstatných vecí – že je to blízko, že tam chodí kamarátka, že to synátor videl v telke, alebo že sú k tomu príma pomôcky – napríklad nunčaky (také tie bojové palice na reťazi). Postupne sa to však vykryštalizuje a motiváciou začnú byť podstatné veci – že ho to baví a že mu to ide. V tom ho môžeme podporovať.

Všetko dobré je na niečo dobré
Striedanie rôznych aktivít, športov a záujmov vôbec nie je na škodu, ak z pozície rodičovskej autority dokážete ustrážiť, aby vaše detváky zotrvali v tom čo si vybrali istý rozumný čas – jeden školský rok, alebo aspoň už zaplatené obdobie. Naša dobrá kamarátka, mama troch dcér Katka, vie o tom svoje. „Naše deti boli vždy veľmi aktívne a v krúžkoch sme ich museli skôr krotiť, lebo sa hlásili takmer na všetko, čo im v škole ponúkli. Chodili „sme“ na volejbal, gymnastiku, latino tance, hip hop, karate, tvorivé dielne, do dramatického krúžku, jazdiť na koňoch a samozrejme, na hudobnú. Na tom jedinom som trvala, aj keď začiatky na klavíri, husiach a flaute boli chvíľami len pre pevné nervy J. Občas sme to museli selektovať, lebo to bolo organizačne aj finančne dosť náročné. Takže si každá mohla vybrať maximálne dva krúžky, kam chcela chodiť. Dôležité je, že ich všetko, čo robili, bavilo. Časom si každá našla niečo, k čomu inklinuje. Najmladšia Evka stále chodí na husle a na gymnastiku a ani neviem, čo z toho jej ide lepšie. Prostrednú Natáliu to pritiahlo ku koňom a vidím, že to myslí vážne. A najstaršia Táňa sa zamerala na jazyky, sama si vybrala bilingválne gymnázium, no hoci už na hudobnú nechodí, teší ma, že si hocikedy sadne ku klavíru a hrá len tak pre radosť.“ Z vašich detí nemusí nevyhnutne vyrásť druhý Federer, Picasso ani Beyoncé. Ale všetko, čo sa naučia, obohatí ich osobnosť a posunie ich niekam ďalej. Nesľubujte si od toho viac. Ak máte doma mimoriadny talent, určite sa prejaví v pravý čas.

Správne zvolený záujmový krúžok alebo šport môže mnohým deťom pomôcť zvládnuť problémy v správaní, či posilniť ich sebavedomie. „Hyperaktívne deti je dobré viesť napr. športovým aktivitám, kde si jednak vybijú energiu,“ vraví detská psychologička. „Výborné sú najmä také, ktoré ich tiež naučia koncentrovať sa, sústrediť svoju pozornosť, pretože práve s tým majú problém. Dôležité je u nich podporovať vytrvalosť, režim a pravidlá, ktoré majú problém dodržiavať. Na to sú vhodné napríklad vytrvalostné športy, ktoré majú určitý režim, alebo kolektívne športy s jasnými pravidlami a aj bojové umenia takého charakteru, ktoré ich naučia energiu v sebe zvládať a regulovať.“ Aj u detí s rôznymi poruchami učenia je dôležité nájsť niečo, v čom vynikajú. Ak dokážu krásne kresliť, sú pohybovo nadané, alebo majú výborný sluch, dajte mu priestor, kde to môže využiť a zdokonaľovať. Je veľmi dôležité, aby samé zistili, že hoci im niečo ide ťažšie, než ostatným, v inom sú výnimočné.

Pozor na extrémy
Dnes už dávno dospelá Edita patrila k deťom, ktoré povinne chodili z krúžku do krúžku, a nespomína na to najradšej. „Odkedy som začala chodiť do školy, moje pracovné dni mali takmer 12 hodín. Po škole som utekala na husle, na balet, na krasokorčuľovanie, na nemčinu, neskôr na angličtinu a tiež na výtvarnú. Každý deň som mala nejaký krúžok, tréning, alebo aj dva. Uznávam, že ma to naučilo disciplíne, že som sa nikdy neflákala, naozaj som nemala kedy, že som chodila na zaujímavé sústredenia a vystúpenia... umenie ma vlastne živí a k športu mám tiež blízko celý život. No pamätám si dodnes, že som strašne závidela kamarátkam, ktoré si len tak poobede na dvore skákali cez gumu, alebo sa hrali na skrývačky, kým ja som cupitala na električku s husličkami v puzdre, alebo s korčuľami v taške. Voľný deň bol pre mňa veľkým sviatkom, a nebolo ich veľa. Sľúbila som si, že pri vlastných deťoch sa toho vyvarujem a naozaj robili len to, čo sami chceli. Starší syn je šikovný grafik a dizajnér, mladší hrá hokej.“ Prílišné preťaženie a zamestnanie detí sa naozaj nevypláca. Trpký pocit a nedostatok času na obyčajné hry a kamarátov ani zďaleka nie sú jediným rizikom. „Na každú záťaž a stres deti reagujú psychosomaticky. Sú apatické, bolí ich hlava, bolí ich brucho, sú unavené, na vyučovaní sa nedokážu sústrediť. To sú jasné príznaky, že treba ubrať a rodičia by ich nemali prehliadať,“ upozorňuje psychologička Denisa Maderová.

Ak nároky na svoje dieťa „prepísknete“, môže to mať nepríjemné následky aj v jeho ďalšom živote. Preťažené a prísne vychovávané deti reagujú podľa slov psychologičky v zásade dvomi spôsobmi. Kým do nástupu puberty, zhruba do 12 rokov, deti rodičov rešpektujú a podriaďujú sa ich želaniam, zrazu sa vzbúria. Zrazu môžu odmietať všetko, čo od nich rodičia chcú, môžu sa dočasne vzdať toho, čo ich baví, a to jednak kvôli vzdoru voči prísnej autorite, ale aj kvôli iným záujmom - vydržať, zmierniť svoje nároky a očakávania od nich a mať k nim rovnocennejší kamarátom či záujmu o opačné pohlavie.
Toto obdobie je dôležité s deťmi a chápajúci prístup. To však neznamená nechať rozhodovanie úplne na nich, stačí ch podporovať k tomu, aby sa nevzdávali a vo svojich záujmoch a koníčkoch vytrvali a pokračovali.
Deti, o ktoré sa rodičia nestarajú alebo na ne nemajú čas, majú v období dospievania problémy, najmä s vlastnou zodpovednosťou a povinnosťami. Nemajú hranice, dlhšie sa hľadajú, a môu inklinovať k rôznym partiám rovesníkov a k tomu, čomu sa chcú v živote venovať sa dostávajú cez rôzne, často nebezpečné experimenty,“ varuje Denisa Maderová.
Submisívnejšie a poslušné deti, ktoré sa nedokážu rodičom vzoprieť a naďalej rešpektujú ich predstavy a želania môžu vyrásť ako dospelí, ktorí sú zameraní na výkon, je pre nich dôležité ocenenie okolia a častokrát sa z nich kvôli svojej túžbe po dokonalosti stávajú vorkoholici, pre ktorých je úspech v práci prvoradý, a je potvrdením ich vlastnej hodnoty.
Vorkoholici potom všetko ostatné stavajú na druhé miesto, mavajú často zdravotné preoblémy, poruchy spánku, bolesti hlavy, ktoré nazývame tkzv. psychosomatickými problémami. Ich vlastná preťaženosť a nespokojnosť so sebou môže vplýva aj na medziľudské a partnerské vzťahy..
Rodič by mal vedieť rozlíšiť, čo sú jeho vlastné sny a ambície. Dieťa je iné, než on sám a nemusí ich napĺňať. Môže sa vydať úplne inou cestou. Vlastnou cestou. A tá môže pre neho znamenať to, že v živote bude šťastné a úspešné,“ uzatvára psychologička.

Citáty:

Týždenné turné z krúžku do krúžku je neraz spôsob, ako svoje deti niekam upratať.
Strašne som závidela kamarátkam, ktoré si len tak skákali cez gumu, alebo sa hrali na skrývačky.
Z preťažených detí často vyrastajú vorkoholici, pre ktorých je úspech v práci prvoradý.

Zdroj: Madam a Eva

« Späť