Medializácia
Čo zaberie na neposlušné deti? Krik určite nie!
Ako prevychovať deti, ktoré robia presne to, čo im zakážete a nespravia to,
čo sa od nich očakáva? Pomôžu krik, dohováranie alebo pár po zadku?
Aj keď ich budete vychovávať podľa múdrych kníh a najlepších rád svojich mám i
skúsenejších kamarátok, svätožiara nad hlavou im určite nevyraší a občas
zapochybujete, či je tento čert ozaj váš.
Deti prechádzajú jednotlivými fázami vývoja, v istom veku sa veľa pýtajú, potom
trucujú, predvádzajú sa, robia všetko pre to, aby boli stredobodom pozornosti.
Pritom dokážu vyvádzať až tak, že vám je do plaču a pýtate sa, kde ste vo
výchove urobili chybu? Aj keď sú neposlušné, odvrávajú, ak im nekúpite, čo chcú,
v obchode vám urobia scénu, pri ktorej by ste sa od hanby najradšej pod zem
prepadli, neprepadajte beznádeji. Správnym prístupom a vyvarovaním sa istých
chýb si s nimi poradíte.
„V prvom rade treba mať na pamäti, že každým spôsobom vyvádzania dieťa
signalizuje, že potrebuje pozornosť rodičov, ktorú mu kvôli práci alebo iným
povinnostiam nevenujú. Neznamená to, že je dieťa zlé, že chce urobiť niečo, čím
napácha škodu, alebo niekomu ublíži. Túži len po tom, aby ste si ho všímali,“
vysvetľuje psychologička. Je to síce paradoxné, ale deti vystrájajú práve kvôli
rodičom, aby na seba upútali pozornosť, aby ich chválili, aby ich mali ešte
radšej.
Fyzické tresty
Denisa Maderová rodičom radí, aby k nim pristupovali len vtedy, keď sa dieťa,
obrazne povedané, nedokáže zmestiť do kože a v snahe „skrotiť ho“ a upokojiť
zlyhajú všetky ostatné metódy. „Platí tu však jedna zásada – dieťa musí vedieť,
za čo dostalo po zadku, preto musí byť potrestané hneď po tom, keď napriek
upozorneniu rodičov niečo zlé vyvedie.
Je dôležité, aby to bolo iba jednorazové potrestanie, to znamená, iba jedna
„výchovná“, nie dlhotrvajúce a pravidelné bitky už aj za to, že vyleje vodu z
pohára.“
Zvýšený hlas
Z nejedného bytu sa občas ozýva krik, ktorým sa rodičia snažia vyjadriť svoju
nespokojnosť so správaním dieťaťa. Po ňom však takmer vždy nasleduje srdcervúci
detský plač a ešte väčšie odmietanie príkazov a zákazov rodičov. „Rodičia
zvýšeným hlasom nič nedosiahnu. Význam má jedine dôrazne vyjadrený nesúhlas so
správaním dieťaťa, nie krik. To je rozdiel. Pri dôrazne vyjadrenom stanovisku mu
treba dať priestor, aby vyjadrilo svoj názor a požiadavky, čo však neznamená, že
pod ich vplyvom rodič svoje rozhodnutie zmení,“ radí psychologička.
„Krikom správanie dieťaťa nezmeníte, len ho vystrašíte, čím sa celá situácia
ešte viac zhorší.“
Ak dieťa nadobudne pocit, že je nevypočuté a krikom zahnané do kúta, jeho
neposlušnosť sa ešte viac vystupňuje. „Nechajte ho, nech povie, čo chce urobiť,
aké dôvody ho k tomu vedú a potom dodajte – keď budeš veľký/-á a budeš
rozhodovať sám/- a za seba, urob si to potom, ako chceš. Teraz však ešte
rozhodujem ja a chcem, aby to bolo takto, lebo…“
Deťom netreba ustupovať, ale ak chcete dosiahnuť svoje, musíte im pokojne, no
pritom dôrazne vysvetliť, prečo od nich niečo žiadate a isté veci im nedovolíte.
Žiarlivosť na mladších súrodencov
U dieťaťa sa prejaví v momente, keď zistí, že rodičia svoju pozornosť nevenujú
už iba jemu.
„Zvyčajne pri narodení súrodenca reaguje na jeho príchod tak, že mu robí zle,
neváha mu ublížiť a vyprovokovať tak rodičov. Doteraz totiž bolo zvyknuté
dostávať od nich oveľa viac pozornosti, čo sa zrazu zmenilo a s tým sa nedokáže
vyrovnať. Správa sa tak, lebo chce byť videné a potrebuje cítiť, že je pre
rodičov stále rovnako dôležité. Treba mu vysvetliť, že sa musíte starať aj o
bračeka alebo sestričku, čo neznamená, že ho nemáte radi. V tej chvíli mu musíte
venovať sústredenú a 100 % pozornosť, aby cítilo, že o neho máte stále rovnaký
záujem.“
Zdroj: Lesk.sk