Tvoj Psychológ, Mgr. Denisa Maderová

Psychologické poradenstvo
pre jednotlivcov, páry a rodinu


Privat. prax:
Psychologická ambulancia Sunrise
Župné nám. č.9, 811 03 Bratislava


Tel: 0905 939 825
psychologicka@tvojpsycholog.sk

 

Medializácia

Ako môžeme rozvíjať myslenie detí z hľadiska vývinových období?

Snáď snom každého rodiča je, aby bolo jeho dieťa rozumné a inteligentné. V poradenskej praxi sa častokrát stretávame s rodičmi, ktorí chcú mať svoje deti vysoko inteligentné a múdre. Chcú byť na svoje deti pyšní, a tak isto je pre mnohých sklamaním, keď to tak nie je.
Existuje množstvo literatúry v ktorej sa píše, ako sa myslenie formuje a rozvíja.
Nie vždy postačia vrodené rozumové schopnosti a vrodená inteligencia, aby sme boli v živote úspešní.
Závisí to tak isto od toho, ako svoje schopnosti dokážeme vo svojom živote uplatniť a rozvíjať, čo vo veľkej miere závisí aj od procesu učenia.

Myslenie dieťatka a jeho vnímanie môže začať rozvíjať mamička už v prenatálnom období.
V tomto období sa rozvíja hlavne jeho vnímanie a vzťah s matkou. Dieťa rozoznáva matkin hlas od hlasu iných, môže si pamätať a obľúbiť piesne, ktoré mu mamička spieva, môže si zvykať na meno, ktorým sa mu prihovára, vníma jej emočné stavy a zmeny jej prežívania. Dieťatko vníma, keď sa s nim mamička rozpráva, a tak si buduje vzťah a dôveru s nim.

Rozvíjanie myslenia od narodenia do 1. roku..

Dieťa, ktoré sa narodí, jediné čo potrebuje cítiť je blízkosť svojej matky. Cítiť jej dotyk , vnímať jej pokožku, počuť jej hlas, poznáva ju podľa vône, potrebuje mať uspokojené základné potreby. Veľmi dôležitý je pre neho sací reflex, ktorý mu okrem prijímania potravy a rozoznávania chuti navodzuje pocit slasti a pokoja.
To, čo v tomto období dieťa potrebuje je pocit istoty a bezpečia.
Toto intenzívne obdobie, v ktorom dieťa potrebuje najmä objatie a dotyk s matkou trvá zhruba do 6.mesiacov života dieťaťa, kedy je stredobodom pozornosti, záujmu a uspokojovania potrieb pre dieťa matka. Až neskôr sa dieťa začína zaujímať aj o vzťahy zo svojho okolia a zhruba od narodenia do 3. mesiacov je dieťatko schopné a potrebuje vnímať najmä svoju matku, ktorá mu sprostredkúva kontakt s okolím.
Hneď po narodení si zvyká na podmienky okolia, postupne sa učí rozoznávať hlas matky od hlasu ostatných, jeho vnímanie je primárne zmyslové ( hmat, chuť, čuch, postupne zrak).
Zhruba v 6 týždňoch sa jeho zrak zlepší a vidí už do väčšej vzdialenosti cca 30 cm. Poznáva tváre ľudí, ktorí sa mu prihovárajú. Vníma okolie.
Jeho ručičky sú ešte nešikovné a nevie nimi uchopiť predmety. To s zlepší až okolo 2-3. mesiaca.
V3. mesiaci chytá do ručičky jednotlivé predmety, spoznáva všetko prevažne hmatom, a tak isto ústami zisťuje ich kvalitu a tvar.
Do 6. mesiacov je dieťa viac menej fixované na matku a poznáva všetko to, čo mu mamička ukazuje. Tak isto je však v živote dieťatka dôležitý aj vzťah otca, ktorý rozvíja jeho komunikáciu, myslenie a sprostredkuje mu vzťah s okolím.
Dobré je v tomto období sa z dieťaťom rozoznávať a podporovať v komunikácii napríklad opakovaním zvukov, ktoré vydáva, dieťa veľmi pozorne vníma matkine pery a jej hlas. Dobré je, keď mu mamička spieva, púšťa mu hudbu, číta jednoduché rozprávky a ukazuje obrázky, spočiatku jednoduchých tvarov. Postupne mu môže rozprávať riekanky a rytmické pesničky, opakuje slová a tak podporuje u neho vývin reči a myslenia.
Tak isto je dôležité u dieťatka rozvíjať motoriku a úchop dlaňou. Otec je zvyčajne vo výchove dynamický prvok. A tým, že mamička poskytuje dieťatku skôr oporu a bezpečie, otecko ho učí dobrodružstvám, odvahe a kontaktuje ho s okolitým svetom.
Po 6. mesiaci začína dieťatko sedieť, kedy je viac zvedavé na okolitý svet samé ho začína objavovať. Predmety spoznáva jednak stále zmyslovým vnímaním, no objavuje a ich kvalitu tým, že ich chytá do ručičky a vzápätí hodí o zem, dáva ich do pusy…
Do 1. roka je vnímanie dieťatka prevažne zmyslové a učí sa napodobovaním.

Rozvíjanie myslenia od 1- 3. rokov.

V 1. roku začína dieťa rozprávať prvé slová hoci ešte nemusí vnímať ich význam.
Priraďuje ich k jednotlivým predmetom, začína tvoriť jednoduché vety. V tomto období je dieťatko schopné vnímať čítanie z knižky a rozoznávať jednotlivé časti tváre, dobré je ho podporovať v poznávaní častí jeho tela spôsobom: Ukáž mi, kde máš očká, ušká, nos....
V prvých dvoch rokoch života nedokáže ešte pomenovať- nemajú abstraktnú podobu, ale používa ich a vie o nich. V tomto období môžeme osobnosť dieťatka a uvedomovanie si seba samého ako samostatnú bytosť rozvíjať napríklad hrou na skrývačku, spôsobom, že sa mu na čas schováme a znovu sa ukážeme. Toto isté môže opakovať aj sa u dieťatka začínajú objavovať prvé znaky logického myslenia. Zhruba V 1, 5 roku rozoznáva seba od okolitého sveta, vníma čas, priestor, vzťahy. Tieto javy dieťa dieťatko. Tak podporujeme uvedomovanie si seba samého ako samostatne existujúcu bytosť. Dovtedy sa dieťatko vníma ako súčasť symbiózy s mamičkou.

Myslenie dieťaťa od 3. roku života.

V 3. roku života sa u detí začína rozvíjať schopnosť vyjadrovať sa prostredníctvom kresby a symbolov. Zatvorí si oči a dá si ruky k hlave ako symbol, že ide spinkať a pod. Rozoznáva rovnaké a opačné pohlavie, uvedomuje si seba ako dievčatko alebo chlapčeka.
V treťom roku života si dieťa plne uvedomuje seba a rozvíja si svoj prvý logický názor. Predmetom v živote začína pripisovať úmysel a vedomie, akoby všetko žilo. Preto verí, že posteľ rozpráva, že ho hračky ochránia... Dobré je rozvíjať myslenie dieťatka hraním divadielka.
Dieťa sa prejavuje výrokom Ja.
V tomto období vzniká tak isto prvé období vzdoru, ktoré je pri vytváraní osobnosti dieťatka veľmi dôležité, pretože sa vytvára jeho identita a sebavedomie.
Myslenie dieťatka v tomto období môžeme rozvíjať tak isto prostredníctvom hádanie, riekaniek, čítaním s knižky, stavaním z kociek a lega, stavebnice.
Zhruba do 3 roka života je obdobie dieťaťa prevažne takzvané egocentrické, kedy je dieťa rado stredobodom pozornosti a vyžaduje s100% pozornosť dospelých. Učí sa s dospelými.
Od 3 roku života sa táto pozornosť začína meniť aj na iné deti a dieťa začína byť zapojené do kolektívu. Z hľadiska vývinu myslenia sa začína jeho myslenie rozvíjať aj formou spoločenských a kolektívnych hier a tematicky zameraných hier, hraním rolí ako napr. na doktora… Deti sa začínajú hrávať s inými deťmi, dievčatá s dievčatami na mamičky a princezné, chlapci s autíčkami a bojovými figúrkami na hrdinov v kolektíve chlapcov.
V tomto období deti radi počítajú, majú radi hádanky a doplňovačky slov, radi počítajú jabĺčka v obchode, poznávajú písmená a píšu svoje meno. Dobré je preto u nich rozvíjať myslenie najmä týmto spôsobom, napríklad pri nakupovaní, cestou v aute im dávať logické úlohy, hádanky...

Myslenie dieťaťa a školský vek.

V 6.roku dieťa objavuje vlastnosti predmetov na základe ich preskúmania, začína chodiť do školy, kedy sa učí čítať a počítať, rozvoj jeho myslenia podporuje najmä škola.
Vhodné sú pre deti v tomto období záujmové krúžky, najmä tie, ktoré podporujú ich motorický rozvoj a pomôžu im vybiť ich energiu pohybom a alebo prostredníctvom športu.
Pre detičky v tomto období začína iný režim, ako sú aj povinnosti. V škole musia vydržať sedieť a dlhodobejšie koncentrovať pozornosť na to, čo im pani učiteľka vysvetľuje, oboznamujú sa pre nich s novým spôsobom s učením, a preto je pre nich dobré dopriať im priestor pre pohyb, kedy sa môžu motoricky rozvíjať, fyzicky vybiť energiu, a tak isto im dopriať priestor na hru.
Zhruba v 10. roku je dieťa schopné abstraktne myslieť, rozvíja svoje kombinačné schopnosti a samostatne vytvára rôzne hypotézy. V tomto období u detí môžeme podporovať rozvoj logického myslenia spoločenskými hrami ako napríklad šach a logické úlohy, hlavolamy....

Treba však brať do úvahy to, že každé dieťa je iné, a že inteligencia a rozumové schopnosti sú vo veľkej miere vrodené. Môžeme ich však rozvíjať tým, že sa s dieťatku venujeme, rozprávame sa s nim, hráme a učíme ho. Pretože jedine tak u neho rozvíjame inteligenciu, ktorá sa formuje práve prostredníctvom učenia a prostredníctvom interakcie s vonkajším svetom. Napríklad neverbálna inteligencia, kde patrí priestorová predstavivosť a matematické schopnosti sú v prevažnej miere vrodené a podporiť ich môžeme napríklad manipuláciou a stavaním kociek, stavaním lega, dopĺňaním obrázkov, bludiskami.
Verbálna inteligencia sa rozvíja a podporuje učením. Patrí sem napríklad slovná zásoba, porozumenie slovám a ich významom, jazykový cit...
Pokiaľ sú u jedného dieťatka dobre rozvinuté matematické schopnosti a logické myslenie u druhého môžu byť rozvinuté komunikačné a jazykové schopnosti. Jedno dieťa môže byť vnímavejšie v postihnutí sociálnych vzťahov a sociálnych súvislostí, druhé dieťa môže mať dobrú priestorovú predstavivosť.
Jednému dieťatku pôjdu dobre logické úlohy, druhé dokáže empaticky pochopiť súvislosti vzťahov a to, ako sa ten druhý cíti.
Dobré je rozvíjať všestranne schopnosti dieťatka zhruba do 6. rokov a potom ho individuálne podporovať k tomu na čo má schopnosti, prípadne rozvíjať tie schopnosti, ktoré má slabšie rozvinuté, práve učením a precvičovaním.
U dieťatka sa od 6. roku môžu prejaviť nadpriemerné schopnosti umelecké nadanie a alebo talent k určitému športu.
Veľmi málo detí má rozvinuté rozumové schopnosti rovnomerne a sú všestranné.
Preto je ich dobré podporovať časom k ich individualite a individuálnym schopnostiam, ktoré majú.
Rozumové schopnosti je možné posúdiť napríklad prostredníctvom psychologických testov v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a zhruba od 8. ročníka v škole je možné absolvovať psychologické testy, ktoré deťom a teda aj rodičom pomôžu pri výbere povolania, ktoré sa robí v 9 ročníkoch na školách prostredníctvom monitoringu.
A práve týmto spôsobom deťom môže psychológ pomôcť vybrať školu a jej zameranie podľa rozumových schopností a nadania dieťaťa a podľa jeho záujmov.

Zdroj: psychologickeporadenstvo.sk

« Späť