Medializácia
Ako môžeme rozvíjať myslenie detí z hľadiska vývinových období?
Snáď snom každého rodiča je, aby bolo jeho dieťa rozumné a
inteligentné. V poradenskej praxi sa častokrát stretávame s rodičmi,
ktorí chcú mať svoje deti vysoko inteligentné a múdre. Chcú byť na
svoje deti pyšní, a tak isto je pre mnohých sklamaním, keď to tak
nie je.
Existuje množstvo literatúry v ktorej sa píše, ako sa myslenie
formuje a rozvíja.
Nie vždy postačia vrodené rozumové schopnosti a vrodená
inteligencia, aby sme boli v živote úspešní.
Závisí to tak isto od toho, ako svoje schopnosti dokážeme vo svojom
živote uplatniť a rozvíjať, čo vo veľkej miere závisí aj od procesu
učenia.
Myslenie dieťatka a jeho vnímanie môže začať rozvíjať mamička už v
prenatálnom období.
V tomto období sa rozvíja hlavne jeho vnímanie a vzťah s matkou.
Dieťa rozoznáva matkin hlas od hlasu iných, môže si pamätať a
obľúbiť piesne, ktoré mu mamička spieva, môže si zvykať na meno,
ktorým sa mu prihovára, vníma jej emočné stavy a zmeny jej
prežívania. Dieťatko vníma, keď sa s nim mamička rozpráva, a tak si
buduje vzťah a dôveru s nim.
Rozvíjanie myslenia od narodenia do 1. roku..
Dieťa, ktoré sa narodí, jediné čo potrebuje cítiť je blízkosť svojej
matky. Cítiť jej dotyk , vnímať jej pokožku, počuť jej hlas, poznáva
ju podľa vône, potrebuje mať uspokojené základné potreby. Veľmi
dôležitý je pre neho sací reflex, ktorý mu okrem prijímania potravy
a rozoznávania chuti navodzuje pocit slasti a pokoja.
To, čo v tomto období dieťa potrebuje je pocit istoty a bezpečia.
Toto intenzívne obdobie, v ktorom dieťa potrebuje najmä objatie a
dotyk s matkou trvá zhruba do 6.mesiacov života dieťaťa, kedy je
stredobodom pozornosti, záujmu a uspokojovania potrieb pre dieťa
matka. Až neskôr sa dieťa začína zaujímať aj o vzťahy zo svojho
okolia a zhruba od narodenia do 3. mesiacov je dieťatko schopné a
potrebuje vnímať najmä svoju matku, ktorá mu sprostredkúva kontakt s
okolím.
Hneď po narodení si zvyká na podmienky okolia, postupne sa učí
rozoznávať hlas matky od hlasu ostatných, jeho vnímanie je primárne
zmyslové ( hmat, chuť, čuch, postupne zrak).
Zhruba v 6 týždňoch sa jeho zrak zlepší a vidí už do väčšej
vzdialenosti cca 30 cm. Poznáva tváre ľudí, ktorí sa mu prihovárajú.
Vníma okolie.
Jeho ručičky sú ešte nešikovné a nevie nimi uchopiť predmety. To s
zlepší až okolo 2-3. mesiaca.
V3. mesiaci chytá do ručičky jednotlivé predmety, spoznáva všetko
prevažne hmatom, a tak isto ústami zisťuje ich kvalitu a tvar.
Do 6. mesiacov je dieťa viac menej fixované na matku a poznáva
všetko to, čo mu mamička ukazuje. Tak isto je však v živote dieťatka
dôležitý aj vzťah otca, ktorý rozvíja jeho komunikáciu, myslenie a
sprostredkuje mu vzťah s okolím.
Dobré je v tomto období sa z dieťaťom rozoznávať a podporovať v
komunikácii napríklad opakovaním zvukov, ktoré vydáva, dieťa veľmi
pozorne vníma matkine pery a jej hlas. Dobré je, keď mu mamička
spieva, púšťa mu hudbu, číta jednoduché rozprávky a ukazuje obrázky,
spočiatku jednoduchých tvarov. Postupne mu môže rozprávať riekanky a
rytmické pesničky, opakuje slová a tak podporuje u neho vývin reči a
myslenia.
Tak isto je dôležité u dieťatka rozvíjať motoriku a úchop dlaňou.
Otec je zvyčajne vo výchove dynamický prvok. A tým, že mamička
poskytuje dieťatku skôr oporu a bezpečie, otecko ho učí
dobrodružstvám, odvahe a kontaktuje ho s okolitým svetom.
Po 6. mesiaci začína dieťatko sedieť, kedy je viac zvedavé na
okolitý svet samé ho začína objavovať. Predmety spoznáva jednak
stále zmyslovým vnímaním, no objavuje a ich kvalitu tým, že ich
chytá do ručičky a vzápätí hodí o zem, dáva ich do pusy…
Do 1. roka je vnímanie dieťatka prevažne zmyslové a učí sa
napodobovaním.
Rozvíjanie myslenia od 1- 3. rokov.
V 1. roku začína dieťa rozprávať prvé slová hoci ešte nemusí vnímať
ich význam.
Priraďuje ich k jednotlivým predmetom, začína tvoriť jednoduché
vety. V tomto období je dieťatko schopné vnímať čítanie z knižky a
rozoznávať jednotlivé časti tváre, dobré je ho podporovať v
poznávaní častí jeho tela spôsobom: Ukáž mi, kde máš očká, ušká,
nos....
V prvých dvoch rokoch života nedokáže ešte pomenovať- nemajú
abstraktnú podobu, ale používa ich a vie o nich. V tomto období
môžeme osobnosť dieťatka a uvedomovanie si seba samého ako
samostatnú bytosť rozvíjať napríklad hrou na skrývačku, spôsobom, že
sa mu na čas schováme a znovu sa ukážeme. Toto isté môže opakovať aj
sa u dieťatka začínajú objavovať prvé znaky logického myslenia.
Zhruba V 1, 5 roku rozoznáva seba od okolitého sveta, vníma čas,
priestor, vzťahy. Tieto javy dieťa dieťatko. Tak podporujeme
uvedomovanie si seba samého ako samostatne existujúcu bytosť.
Dovtedy sa dieťatko vníma ako súčasť symbiózy s mamičkou.
Myslenie dieťaťa od 3. roku života.
V 3. roku života sa u detí začína rozvíjať schopnosť vyjadrovať sa
prostredníctvom kresby a symbolov. Zatvorí si oči a dá si ruky k
hlave ako symbol, že ide spinkať a pod. Rozoznáva rovnaké a opačné
pohlavie, uvedomuje si seba ako dievčatko alebo chlapčeka.
V treťom roku života si dieťa plne uvedomuje seba a rozvíja si svoj
prvý logický názor. Predmetom v živote začína pripisovať úmysel a
vedomie, akoby všetko žilo. Preto verí, že posteľ rozpráva, že ho
hračky ochránia... Dobré je rozvíjať myslenie dieťatka hraním
divadielka.
Dieťa sa prejavuje výrokom Ja.
V tomto období vzniká tak isto prvé období vzdoru, ktoré je pri
vytváraní osobnosti dieťatka veľmi dôležité, pretože sa vytvára jeho
identita a sebavedomie.
Myslenie dieťatka v tomto období môžeme rozvíjať tak isto
prostredníctvom hádanie, riekaniek, čítaním s knižky, stavaním z
kociek a lega, stavebnice.
Zhruba do 3 roka života je obdobie dieťaťa prevažne takzvané
egocentrické, kedy je dieťa rado stredobodom pozornosti a vyžaduje
s100% pozornosť dospelých. Učí sa s dospelými.
Od 3 roku života sa táto pozornosť začína meniť aj na iné deti a
dieťa začína byť zapojené do kolektívu. Z hľadiska vývinu myslenia
sa začína jeho myslenie rozvíjať aj formou spoločenských a
kolektívnych hier a tematicky zameraných hier, hraním rolí ako napr.
na doktora… Deti sa začínajú hrávať s inými deťmi, dievčatá s
dievčatami na mamičky a princezné, chlapci s autíčkami a bojovými
figúrkami na hrdinov v kolektíve chlapcov.
V tomto období deti radi počítajú, majú radi hádanky a doplňovačky
slov, radi počítajú jabĺčka v obchode, poznávajú písmená a píšu
svoje meno. Dobré je preto u nich rozvíjať myslenie najmä týmto
spôsobom, napríklad pri nakupovaní, cestou v aute im dávať logické
úlohy, hádanky...
Myslenie dieťaťa a školský vek.
V 6.roku dieťa objavuje vlastnosti predmetov na základe ich
preskúmania, začína chodiť do školy, kedy sa učí čítať a počítať,
rozvoj jeho myslenia podporuje najmä škola.
Vhodné sú pre deti v tomto období záujmové krúžky, najmä tie, ktoré
podporujú ich motorický rozvoj a pomôžu im vybiť ich energiu pohybom
a alebo prostredníctvom športu.
Pre detičky v tomto období začína iný režim, ako sú aj povinnosti. V
škole musia vydržať sedieť a dlhodobejšie koncentrovať pozornosť na
to, čo im pani učiteľka vysvetľuje, oboznamujú sa pre nich s novým
spôsobom s učením, a preto je pre nich dobré dopriať im priestor pre
pohyb, kedy sa môžu motoricky rozvíjať, fyzicky vybiť energiu, a tak
isto im dopriať priestor na hru.
Zhruba v 10. roku je dieťa schopné abstraktne myslieť, rozvíja svoje
kombinačné schopnosti a samostatne vytvára rôzne hypotézy. V tomto
období u detí môžeme podporovať rozvoj logického myslenia
spoločenskými hrami ako napríklad šach a logické úlohy,
hlavolamy....
Treba však brať do úvahy to, že každé dieťa je iné, a že
inteligencia a rozumové schopnosti sú vo veľkej miere vrodené.
Môžeme ich však rozvíjať tým, že sa s dieťatku venujeme, rozprávame
sa s nim, hráme a učíme ho. Pretože jedine tak u neho rozvíjame
inteligenciu, ktorá sa formuje práve prostredníctvom učenia a
prostredníctvom interakcie s vonkajším svetom. Napríklad neverbálna
inteligencia, kde patrí priestorová predstavivosť a matematické
schopnosti sú v prevažnej miere vrodené a podporiť ich môžeme
napríklad manipuláciou a stavaním kociek, stavaním lega, dopĺňaním
obrázkov, bludiskami.
Verbálna inteligencia sa rozvíja a podporuje učením. Patrí sem
napríklad slovná zásoba, porozumenie slovám a ich významom, jazykový
cit...
Pokiaľ sú u jedného dieťatka dobre rozvinuté matematické schopnosti
a logické myslenie u druhého môžu byť rozvinuté komunikačné a
jazykové schopnosti. Jedno dieťa môže byť vnímavejšie v postihnutí
sociálnych vzťahov a sociálnych súvislostí, druhé dieťa môže mať
dobrú priestorovú predstavivosť.
Jednému dieťatku pôjdu dobre logické úlohy, druhé dokáže empaticky
pochopiť súvislosti vzťahov a to, ako sa ten druhý cíti.
Dobré je rozvíjať všestranne schopnosti dieťatka zhruba do 6. rokov
a potom ho individuálne podporovať k tomu na čo má schopnosti,
prípadne rozvíjať tie schopnosti, ktoré má slabšie rozvinuté, práve
učením a precvičovaním.
U dieťatka sa od 6. roku môžu prejaviť nadpriemerné schopnosti
umelecké nadanie a alebo talent k určitému športu.
Veľmi málo detí má rozvinuté rozumové schopnosti rovnomerne a sú
všestranné.
Preto je ich dobré podporovať časom k ich individualite a
individuálnym schopnostiam, ktoré majú.
Rozumové schopnosti je možné posúdiť napríklad prostredníctvom
psychologických testov v Centrách pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie a zhruba od 8. ročníka v škole je možné
absolvovať psychologické testy, ktoré deťom a teda aj rodičom pomôžu
pri výbere povolania, ktoré sa robí v 9 ročníkoch na školách
prostredníctvom monitoringu.
A práve týmto spôsobom deťom môže psychológ pomôcť vybrať školu a
jej zameranie podľa rozumových schopností a nadania dieťaťa a podľa
jeho záujmov.
Zdroj: psychologickeporadenstvo.sk